euterpe

Dnes som svojmu bratovi poprvýkrát povedala, že ho ľúbim. V gratulácií k 34ke.Trvalo mi to takmer 22 rokov.

Súrodenci sú taká špecifická kapitola v živote človeka.V každom kamarátstve, akokoľvek úžasnom, sa môže stať čokoľvek.Jasné, že toto sa môže stať aj v súrodeneckom vzťahu, ale vždy tu zostáva akási neviditeľná nitka, ktorú nemôže nikto pretrhnúť.

Som od mojich bratov rádovo o 10 rokov mladšia.A ja ešte stále neviem, či ma berú vážne.

Raz som mala v hlave taký obraz. Ja  s mojimi bratmi, sedíme v záhrade, popíjame, rozprávame sa. Okolo nás pobehujú naše deti. Idylka. Už teraz neuskutočniteľná. Ten istý dôvod prečo už nemôžem počúvať Williamsovu Old before I die.

Som rada, že som Oliverovi povedala, že ho ľúbim. Je z nich všetkých najintrovertnejší, najviac zahĺbený do kníh a mám problém sa dostať k nemu. Myslím naozaj k nemu. A možno sa už ani nesnažím, pretože mám pocit, že je to ťažké. A vidím, že aj on sa niekedy snaží. Možno tomu treba naozaj ešte zopár rokov, aby sme si boli rovnejší.

Som proste rada. Už tri roky si vyčítam, že Tomášovi som to stihnúť nepovedala. Že som na jeho posledných narodkách sedela na zadku a nepovedala ani Všetko najlepšie. Toľko k sesterstvu.

Je to také klišé, že rob všetko tak ako by to bolo naposledy, ale tie klišé museli vzniknúť vždy na základe často opakovanej pravdy.

Viete že po troch rokoch je ťažké vybavit si presné črty človeka ktorého ste vídavali každý deň? Život je krutý.