euterpe

Sme súčasťou jednej veľkej sociálnej siete zvanej Tento drbnutý svet. Sme prepojení ako malé vínne mušky prilepené v dobre utkanej pavučine. Riešime problémy iných a ničia nás viac ako naše vlastné. Bezmocne načahujeme jednu z našich ôsmich nôh a snažíme sa odlepiť mušku vedľa, ale nejde to, pretože my sami potrebujeme, aby niekto ťahal nás.

Ničí ma Maja. Tým, že nevie, čo chce, správa sa pod svoj vek, melie svoje, a nepočúva. By som jej najradšej dala takú facku, že by jej najbližší múr dal nielen druhú ,ale aj tretiu. Takú otcovskú, ako som ja nikdy nedostala, lebo som ocinkova jediná dcéra.

Ničí ma Kata so svojím syndrómom "Všetci ma chcú, a ten kto ma nechce, toho presvedčím, že nevie, o čo prichádza".V rozhovoroch s ňou sa cítim jak Carrie zo Sexu v meste, všetky baby z 902 10 a Gossip girl dokopy. Počúvať dokola, s kým by sa vyspala a s kým by som sa konečne mala vyspať ja..Tuto už neplatí starý dobrý oldskúl, že henten čávo má jaké pekné oči. Vždy odchádzam bezmocná a odzbrojená. Asi som príliš zakonzervovaná. Ale človek sa rád uchýli do malej plechovej konzervy od paštiky po záruke. Je tam teplo a bezpečne.

Aspoň človek nemá čas rozmýšľať o sebe. O tom, ako ani vo svojich dvadsiatich rokoch nerozumie, vo co tu gou. Že prečo, keď sa chlapa spýta "Čo my sme si vlastne?" tak sa vyparí a ignoruje. Keby som sa ho spýtala "Kam si zahrabal mŕtvolu?", tak pochopím, že je to typ otázky, ktorá prerušuje všetky kontakty, ale jednoduchá, priama otázka, ktorá sa dá obsiahnuť dajme tomu do piatich slov, kľudne aj jedným, že "Nič".
To sú tí dnešní chlapi. Lososové svetríky, biele úsmevy a romantické filmy, na to by ich bolo, ale povedať niečo do očí, to sa radšej zahrabem. S Katkou sme vyhlásili bojkot proti informatikom, lebo zjavne sú tak zmohnutí svojím malým svetíkom plným formálnych jazykov a automatov, Delphia Javou že realita im je viac ako na 15 palcov vzdialená. A čo je nad 15 palcov, to sa neráta. A chlap, čo nevie jednať, nie je chlap. Mäkkí ste chlapci, mäkkí.

Čo som hovorila? Aha, áno, že sa nezamýšľam. Ako máte možnosť vidieť.

Tomáša poúčam o ženských praktikách.Ako nevyzerať zainteresovanejšie ako chlap. Ako pozeráme na icq, či tam je, a potom sa odpojíme, aby to nevyzeralo, že čakáme len naňho. Ako pozrieme na čas odoslania našej smsky a prijatia jeho, urobíme rozdiel a minimálne(!) tento rozdiel prenesieme medzi našu nasledujúcu smsku. Vyhrala to Kata, ktorá mi napisala, čo mám napísať na jej fejkbukový status, aby to vyprovokovalo k odpísaniu chalana, ktorého chce.
Sme patetické.

Z dvoch nosných premís teda, máme jednoznačný záver utvorený konjukciou: Muži sú mäkkí a ženy patetické. Takto ten socializmus nevybudujeme, lejdíz en džentlmen. Ešte chvíľu a tých 2012 zoberiem vážne. Aj keď majetok asi radšej nerozpredám, bude to len taká moja vnútorná osobná viera.

Takže, do nového roka prajem, aby ste boli takí, akí chcete, aby ste boli. Vždy je čo zlepšovať, závisí len na leveli autopožiadaviek. Do nového roka, súperovi na-ZDAR!